Kategórie      
autori

Keď sa evanjelikálne cirkevné zbory začnú podobať na kulty

Pridané: 01.09.2020
|
Stephen Rees

Nedávno som dostal smutný e-mail od priateľa. Tento muž mnohé roky obetavo slúži malému evanjelikálnemu cirkevnému zboru ako pastor

Jeho osemnásťročný syn pred nejakým časom opustil domov kvôli štúdiu na univerzite a začal chodiť do cirkevného zboru v meste, kde študuje. Veľmi rýchlo bol prijatý za člena daného zboru a tým, čo tam našiel, je podľa všetkého úplne fascinovaný. A môj priateľ je znepokojený. Vo svojej správe opisoval spôsob, akým sa jeho syn zmenil – ako prestal komunikovať a ako začal pohŕdať cirkevným zborom, v ktorom vyrastal. Jeho otec zjavne nerozumel reformovanej viere, zatiaľ čo cirkevný zbor, ktorý teraz navštevoval, bol „pravý reformovaný cirkevný zbor“.

 

Tento mladík napísal niektorým mladším členom svojho niekdajšieho zboru a vysvetľoval im, že ich cirkevný zbor má nebiblické učenie a že to je práve dôvod, prečo vidí tak málo ovocia zo svojich evanjelizačných aktivít.

 

Jeho dôvera k osobitému učeniu jeho nového cirkevného zboru nemá hraníc. Každá otázka sa stretáva s tou istou odpoveďou – jednoducho cituje slová jedného zo starších tohto zboru, muža známeho svojimi veľkými teologickými znalosťami a charizmou. A ak si nie je istý odpoveďou, odmlčí sa a po konzultácii s týmto vodcom sa ohlási späť s oficiálnou líniou.

 

Je zrejmé, že dostal radu, aby sa dištancoval od svojej rodiny a svojho niekdajšieho cirkevného zboru. A veľmi jasne dal najavo, že bude doma tak málo, ako sa len dá: jeho skutočným domovom je cirkevný zbor, ktorý teraz navštevuje. Môj priateľ ukončil svoj list slovami, že kontrola, ktorú má tento cirkevný zbor – a špecificky daný vodca – nad jeho synom, je „takmer ako v kulte“.

 

Pravoverný, no podobný kultu?

 

Ako v kulte! Tie slová mi vyrazili dych. Viem, že cirkevný zbor, o ktorom hovoril, je zbor verne držiaci učenie Biblie – je to evanjelikálny, reformovaný a kalvinistický cirkevný zbor. Vodcovia tohto cirkevného zboru – vrátane toho tak obdivovaného staršieho – sú muži úplne ortodoxní vo svojom pohľade na Písmo, Božiu trojjedinosť, osobu Krista, obeť zmierenia, vyvolenie, ospravedlnenie, posvätenie, Kristov druhý príchod. A predsa môj priateľ cíti, že jeho syn je vťahovaný do niečoho zlovestného, čo je „ako kult“.

 

Čo tým myslí? Okamžite som vedel, čo tým myslí. A keďže som hovoril s inými pastormi, ktorí majú skúsenosti s daným zborom, dokážem pochopiť, prečo môj priateľ označil vplyv tohto zboru na jeho syna ako vplyv podobný kultu.

 

Čo myslíme, keď hovoríme o „kulte“? Musíme byť opatrní, pretože toto slovo má niekoľko odlišných významov. Uvediem tri.

 

Čo je kult? Definícia 1:

 

Po prvé, tento pojem je možné použiť jednoducho na označenie systému uctievania, ktoré dodržiava určitá skupina ľudí alebo ktorý je charakteristický pre určité miesto. Teológovia často používajú toto slovo v tomto zmysle. Napríklad v biblickom slovníku môžeme nájsť odkaz na „jeruzalemský kult“. Toto jednoducho len znamená „systém uctievania praktizovaný v Jeruzaleme“. Keď učenci používajú toto slovo týmto spôsobom, nekomentujú to, či je dané uctievanie založené na pravde alebo na lži. Jednoducho používajú slovo „kult“ ako neutrálne slovo pre akýkoľvek systém uctievania.

 

Čo je kult? Definícia 2:

 

Po druhé, slovo „kult“ sa často používa – obzvlášť v prostredí evanjelikálnych kresťanov – na označenie organizovaných skupín, ktoré sa vzdialili od biblického učenia a začali hlásať heretické, teda falošné učenie. Toto bol význam, v ktorom som počúval toto slovo, keď som vyrastal. Keď kresťania hovoria o „kultoch“, majú na mysli skupiny ako „spoločnosť Strážna veža“ (t.j. Svedkovia Jehovovi) alebo „Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní“ (t.j. Mormóni) alebo „Cirkev zjednotenia“ (t.j. Moonovci).

 

Tieto skupiny sú označované ako „kulty“ alebo „sekty“, pretože sami seba nazývajú kresťanské, no popierajú základné kresťanské pravdy. Všetky tri skupiny, ktoré som uviedol, popierajú biblické učenie o Božej trojjedinosti a učenie o tom, že Kristus je Boh. Všetky popierajú spasenie jedine skrze vieru, jedine v samotného Krista. Všetky majú svoje vlastné písomnosti popri Biblii alebo namiesto Biblie.

 

Mormóni majú „Knihu Mormón“, Moonovci majú písomnosti Suna Myunga Moona (obzvlášť knihu „Boží princíp“). Svedkovia Jehovovi hovoria, že len samotná Biblia má autoritu, no dodávajú, že nikto jej nedokáže porozumieť správne bez pomoci ich publikácií.

 

Keď môj priateľ napísal, že cirkevný zbor, ktorý jeho syn navštevuje, je „ako kult“, myslel tým, že učí heretické doktríny ako uvedené skupiny? Nie, vôbec nie. Ako som povedal, ten zbor pevne drží všetky veľké evanjelikálne doktríny a jasne ich káže. A môj priateľ to priznáva. Nie, slovo „kult“ použil v treťom zmysle.

 

Čo je kult? Definícia 3:

 

Jeden autor zhŕňa tretí význam slova „kult“ nasledovne: „Skupina alebo hnutie (často náboženskej povahy), ktorá od svojich nasledovníkov vyžaduje, aby sa úplne podriaďovali jej vodcom/učeniu, a ktorá používa manipulatívne techniky na presviedčanie a ovládanie svojich členov.“

 

Keď slovo „kult“ používame týmto spôsobom, nehovoríme len o tom, ako určitá skupina uctieva, ani o tom, či sú jej presvedčenia pravdivé. Je to celé o tom, ako sa daná skupina správa: čo vyžaduje od svojich členov a ako s nimi zaobchádza. A práve v tomto zmysle použil toto slovo môj priateľ. Tvrdil, že aj keď cirkevný zbor XYZ uctieva biblickým spôsobom a jeho učenie je zdravé, spôsob, akým vplýva na svojich členov a ako ich kontroluje, je nebezpečný.

 

Nuž, rád by som najprv navštívil daný cirkevný zbor a podrobnejšie sa porozprával s jeho staršími a členmi, aby som mohol rozsúdiť, či má môj priateľ pravdu. Som si však istý jednou vecou – existujú evanjelikálne cirkevné zbory, dokonca reformované zbory, ktoré sú podobné kultom v tomto treťom zmysle. Keď sa pozriete na spôsob, akým fungujú, ten popis na ne sedí až príliš presne.

 

Aké sú znaky cirkevného zboru, ktorý sa stáva podobným kultu? Uvediem šesť. Nemusia sa všetky vyskytnúť naraz. No keď uvidíte ktorúkoľvek z týchto tendencií rásť, budete vedieť, že daný cirkevný zbor upadá na úroveň kultu.

 

 

(1) NEOMYLNÍ VODCOVIA

 

Jeden z najzrejmejších znakov kultu je to, že jeho vodcovia sú považovaní za neomylných. Od každého člena sa očakáva, že ich bude nasledovať bez otázok. Toto samozrejme platí o mnohých heretických skupinách. Napríklad, Svedkovia Jehovovi sú vedení skupinou mužov (aktuálne je ich osem) so sídlom v meste Warwick, v štáte New York (USA). Títo muži píšu alebo dozerajú nad písaním všetkých publikácií Strážnej veže (Watchtower). Čokoľvek tento „riadiaci orgán“ napíše, musí byť prijaté Svedkami Jehovovými po celom svete. Keď títo vodcovia učili, že Kristus sa vráti v roku 1914, každý SJ s tým musel súhlasiť. Keď v tejto veci vodcovia zmenili názor, každý SJ sa musel prispôsobiť. Keď povedali, že transfúzie krvi sú zakázané, každý SJ musel tento edikt prijať. Ak v tejto veci zmenia názor, potom bude musieť každý SJ súhlasiť s novým dekrétom.

 

Vo väčšine kultov sú vodcovia viditeľnejší ako v prípade vodcov Svedkov Jehovových. Často ide skôr o jedného mocného vodcu než o skupinu. Vodcovia kultov sú zvyčajne muži s veľmi silnými osobnosťami, niekedy až s hypnotickou schopnosťou ovládať svojich nasledovníkov. Jim Jones bol nespochybniteľný vodca kultu „People‘s Temple“, ktorý založil v roku 1955. Spolu s 9 000 nasledovníkmi sa presťahoval do Guyany. 19. novembra 1978 nariadil celej komunite spáchať samovraždu. Na jeho príkaz zomrelo 918 ľudí vrátane 276 detí. Ak to povedal on, musí to byť správne.

 

Každý evanjelikálny kresťan vám povie, že jedine Biblia je neomylná. Ježiš varoval svojich učeníkov, aby sa k žiadnemu človeku nesprávali ako k neomylnému ani aby nikoho nenasledovali slepo. „Ale vy sa nevolajte rabbi, lebo jeden je váš Učiteľ, Kristus, a vy všetci ste bratia. A svojím otcom nenazývajte nikoho na zemi, lebo jeden je váš Otec, ten, ktorý je v nebesiach. Ani sa nenazývajte duchovnými vodcami, lebo jeden je váš vodca, Kristus.“ (Matúš 23:8-10). Biblia je jedinou autoritou, ktorej môžeme úplne dôverovať. Akýkoľvek vodca alebo skupina vodcov sa môžu mýliť.

 

Aj keď by sme všetci potvrdili, že je to pravda, pre cirkevný zbor – alebo skupinu cirkevných zborov – je hrozne ľahké začať svojim starším preukazovať takú oddanosť a dôveru, ktorá náleží jedine Kristovi a Jeho Slovu.

 

Jeden môj priateľ navštívil konferenciu v USA organizovanú cirkevným zborom s veľmi známym pastorom, ktorý je uznávaný ako veľmi obdarovaný učiteľ Biblie. Bol šokovaný, keď vo vstupnej hale uvidel veľkú sochu tohto pastora. Zistil, že všetky knihy v regáloch vo vstupnej hale mali jediného autora – daného pastora. A keď sa rozprával s rôznymi ľuďmi počas tej konferencie, zistil, že odpovedajú na každú otázku tými istými slovami: „Pastor X hovorí...“. Veľmi rýchlo pochopil, že keď pastor X prehovoril o akejkoľvek téme, bolo to finálne slovo.

 

Aj vo Veľkej Británii sú cirkevné zbory, ktoré preukazujú svojim vodcom rovnakú slepú oddanosť. Stretol som sa s ľuďmi z týchto zborov a žasol som nad ich neschopnosťou alebo neochotou používať vlastný rozum. Nech išlo o akúkoľvek tému – teologickú, biblickú alebo praktickú – keď raz pán (alebo pastor alebo doktor) ten a ten prehovoril, vec bola uzavretá.

Môj priateľ, čo mi písal, si uvedomil, že presne takto jeho syn hľadí na toho teológa, ktorého tak veľmi obdivuje. Nech so svojím synom otvorí akúkoľvek otázku, rozhovor sa končí rovnako: „Ale doktor ten a ten hovorí...“.

 

Tento mladík je tak ohromený, oslnený, „očarený“ osobnosťou daného pastora, že nedokáže používať vlastný rozum. A to je vskutku „ako v kulte“.

 

(2) NEOBMEDZENÁ AUTORITA

 

Druhým aspektom kultu je, že od svojich členov požaduje podriadenie sa jeho autorite (zvyčajne to znamená jeho vodcom) vo všetkých oblastiach života. Toto je kľúčový rozdiel medzi kultom a inými organizáciami. Ak sa stanete členom golfového klubu, viete, že tento klub má nejaké pravidlá, podľa ktorých sa členovia musia správať v klubovom dome a na ihrisku. No tento klub nerozhoduje o tom, ako často trháte burinu na záhradke alebo kam pôjdete na dovolenku. Keď sa stávate členom, tak sľubujete, že sa budete riadiť pravidlami daného klubu a rozhodnutiami ľudí, ktorí ho vedú. No tieto pravidlá platia len vtedy, keď ste na pozemku danej organizácie a keď ste zapojení do jej aktivít. Autorita organizácie nad jej členmi siaha len do tých aspektov ich života, ktoré sa týkajú ich členstva v nej a jej činnosti.

 

Biblické cirkevné zbory rešpektujú tento princíp. Áno, uvedomujeme si, že každý cirkevný zbor musí mať pravidlá a každý zbor musí mať vodcov. A od členov sa očakáva, že budú dané pravidlá dodržiavať a podriaďovať sa daným vodcom. Ak pastor na začiatku zhromaždenia ohlási pieseň, prítomní ľudia a členovia nemajú slobodu sa postaviť a naschvál začať spievať iné piesne. Ak povie, „Na dnešnej biblickej hodine budeme hovoriť o 1. kapitole knihy Genesis“, nikto neočakáva, že sa nejaký člen zboru zdvihne a povie, „No, ja budem mať svoju vlastnú biblickú hodinu vo vedľajšej miestnosti – ak niekto chce študovať Matúša 1, poďte so mnou.“

 

Vždy sú nejaké pravidlá – písané alebo nepísané. A tak, napríklad, cirkevný zbor, v ktorom som pastorom, zostavil pravidlá o deťoch a o spôsobe, akým sa majú chovať pred a po zhromaždení. Tieto pravidlá sú vyvesené tak, aby ich mohli všetci vidieť. Členovia zboru nesmú dovoliť deťom zatúlať sa do kuchyne, keď sa v nej pripravujú jedlá alebo keď sa servíruje čaj a káva. Nesmú dovoliť, aby sa deti hrali bez dozoru na parkovisku, keď prichádzajú alebo odchádzajú autá. Cirkevný zbor potrebuje takéto pravidlá kvôli bezpečnosti a pre hladký priebeh svojich aktivít. Máme tiež veľa nepísaných pravidiel. Ak by nejaký člen zboru opakovane vstával a narúšal zhromaždenia krikom a hádkami, tento člen by bol volaný na zodpovednosť. Povedali by sme mu, „Toto nie je dovolené.“

 

Sloboda svedomia

 

Musíme mať starších a musíme mať pravidlá, ktoré riadia život cirkevného zboru. Ale – a toto je kľúčové – títo starší majú autoritu rozhodovať, ako veci pôjdu, len v rámci života a aktivít daného cirkevného zboru. Pravidlá, ktoré daný zbor spísal sám pre seba, majú riadiť len to, čo musia členovia robiť, keď konajú ako členovia daného cirkevného zboru.

 

Zdravý cirkevný zbor sa nebude snažiť diktovať svojim členom, kde majú žiť, aké auto majú mať, koľko detí by mali mať, kde by mali nakupovať, čo majú jesť na raňajky, či majú mať televízor alebo čítať dennú tlač. Prečo nie? Pretože tieto veci nie sú priamou súčasťou aktivít daného cirkevného zboru. Biblia nám k týmto veciam nedáva žiadne definitívne pravidlá.

 

Samozrejme, kde nám Boh dal definitívne prikázania, tieto sú pre veriaceho záväzné, nech je kdekoľvek a nech robí čokoľvek. No toto neplatí o veciach, ktoré som uviedol. Biblia nám bezpochyby dáva princípy, ktorými sa veriaci musia riadiť, keď sa o všetkých spomínaných veciach rozhodujú, a starší cirkevného zboru musia tieto princípy kázať. No členovia tohto zboru musia používať svoj vlastný úsudok o tom, ako aplikovať dané princípy do každodenného života.

 

Pastori nemajú žiadnu autoritu myslieť za nich a rozhodovať za nich. Ako to uvádza Westminsterské vyznanie viery: „Boh sám je Pánom svedomia a ponechal ho slobodné od učení a prikázaní ľudí.“ Alebo, ako to napísal apoštol Pavol: „Ktože si ty, ktorý súdiš cudzieho sluhu? Svojmu vlastnému pánovi stojí alebo padá. ... Každý nech si je istý veci sám vo svojej mysli.“ (Rímskym 14:4-5).

 

Členovia nášho cirkevného zboru sa spoločne zaviazali, že budú „nasledovať starších cirkevného zboru ... a budú si ctiť a podriaďovať sa ich rozhodnutiam v takých záležitostiach, ktoré sa týkajú cirkevného zboru, za podmienky, že budú v súlade s ústavou cirkevného zboru a s Písmom.“

 

Jedným zo znakov kultu je, že nerobí tento rozdiel. Dáva svojim členom pravidlá, ktoré riadia každú oblasť ich života. Neponecháva im žiaden priestor pre osobnú slobodu.

 

A áno, opäť, poznám evanjelikálne cirkevné zbory, ktoré sú vinné z toho istého zneužívania. Pamätám si na jeden, ktorý sa snažil regulovať počet členov daného zboru, ktorí sa môžu spolu stretnúť – pri akejkoľvek príležitosti – bez prítomnosti staršieho zboru. A tak ak sa skupina členov cirkevného zboru chcela ísť spolu von najesť alebo si spolu pozrieť futbalový zápas, najprv museli požiadať o povolenie starších zboru. Pamätám si na iný, kde trvali na tom, aby každý člen podával údaje o svojom príjme cirkevnému zboru a aby starším predkladal svoj rodinný rozpočet na ich schválenie. A oni mu povedali, či míňa priveľa peňazí na oblečenie alebo či si má odkladať viac peňazí na dôchodok atď., atď. Sú cirkevné zbory, ktoré zakazujú svojim členom sláviť Vianoce v ich vlastných domácnostiach alebo počúvať populárnu hudbu, alebo pozerať televíziu. Hovoria svojim členom, ktoré preklady Biblie je im dovolené používať, a to nielen na zhromaždeniach zboru, ale aj doma na osobných stíšeniach. Nech sú tieto cirkevné zbory akokoľvek pravoverné v učení, z týchto dôvodov je ich možné správne označiť, že sú ako kulty.

 

Toto periodikum, Evangelical Times, v čísle z minulého mesiaca prinieslo správu o vedúcom pastorovi evanjelikálneho cirkevného zboru, ktorý bol tiež vo vedení medzinárodnej misijnej organizácie. Správa hovorila o tom, že bol z danej pozície odvolaný. Táto správa z ET bola založená na článku z amerického časopisu Christianity Today, ktorý obsahoval niečo z pozadia. Tento vysoko rešpektovaný vodca musel byť „presunutý“ zo svojej pozície z dôvodu „opakovaného duchovného nátlaku cez šikanovanie a zastrašovanie, panovačných nárokov v mene misie a disciplíny, odmietania kritickej spätnej väzby a očakávania absolútnej lojality.“

 

V tomto článku boli uvedené aj niektoré príklady panovačnej kontroly, ktorú mal nad členmi cirkevného zboru. Jeden muž dosvedčil, že mu „bolo vynadané za to, že si robil cestovné plány“ bez toho, aby ich najprv konzultoval s pastorom. „Bolo mi povedané, že odmietam kázeň a som zákonom sám pre seba.“ Jeden pár „povedal, že boli konfrontovaní za to, že sa nezúčastnili na poslednú chvíľu zorganizovanej grilovačky so svojím spoločenstvom, aby mohli stráviť naplánovaný rodinný čas so svojimi deťmi.“ Viacerým z nich bolo povedané, „aby sa nezúčastňovali biblických konferencií ani vyučovaní mimo cirkevného zboru a aby sa neprihlasovali ako dobrovoľníci v miestnej kaviarni alebo na letnom tábore“. Ak sú tieto tvrdenia pravdivé, musíme si položiť otázku, ako mohlo byť tak zabudnuté Pavlovo učenie o kresťanskej slobode.

 

(3) VYMÝVANIE MOZGOV

 

Mnohé kulty používajú manipulatívne psychologické techniky na presviedčanie ľudí, aby sa k nim pridali, a potom ich ovládajú. Vždy to tak robili, no len posledných sedemdesiat rokov na opis týchto techník používame výraz „vymývanie mozgov“.

 

Tento termín pochádza z maoistickej Číny. Čínski psychológovia si boli istí, že môžu zobrať kohokoľvek, kto by bol akokoľvek nepriateľský k „správnemu“ zmýšľaniu (t.j. kto zmýšľal inak, ako oficiálne zmýšľal štát), a prevychovať ho tak, aby zmýšľal správne. Ak boli použité správne techniky, obeť skončila v úprimnom prijímaní postojov jej väzniteľov. Niektoré z daných techník boli brutálne a trýznivé. Bitky, mučenie, nekonečné výsluchy trvajúce dni a noci, neustále napätie, prostredie, v ktorom obeť strácala pojem o čase, vyhladovanie – všetko toto zohrávalo svoju úlohu spolu s inými technikami, ktoré neboli tak bezprostredne kruté. Ak ste čítali román Georgea Orwella 1984, viete si veľmi živo vybaviť, ako také vymývanie mozgov mohlo vyzerať.

 

Nuž, nie je veľa náboženských kultov, ktoré by používali brutálne techniky vyvinuté v Číne, Sovietskom zväze alebo v Severnej Kórei. No mnohé z nich sa zameriavajú na obchádzanie normálnych mentálnych obranných mechanizmov ľudí, aby tak títo ľudia boli ochotní veriť čomukoľvek, čo sa im povie, a aby robili to, čo od nich chcú vodcovia kultu.

 

Vezmime si len jeden príklad – Moonovci (Cirkev zjednotenia) sa stali neslávne známymi tým, ako vedia vymývať mozgy potenciálnym konvertitom. Zameriavajú sa na osamelých mladých ľudí, ktorých pozývajú na workshopy spojené s ubytovaním, ktoré môžu trvať od troch dní do štyroch mesiacov. Počas týchto workshopov zaistia, aby títo ľudia neboli ani chvíľku sami. Celý deň ich bombardujú intenzívnym vyučovaním a skupinovými sedeniami. Zaplavujú ich prejavmi lásky („love bombing“ – manipulatívna technika používaná osobami s narcistickou poruchou osobnosti, ktorou sa snažia získať ľudí pod svoj vplyv, pozn. prekl.) – náklonnosťou, objatiami, potľapkaniami, držaním za ruku a úsmevmi. Keď nakoniec niekto súhlasí, že sa pridá k hnutiu, tento konvertita je podrobený prísnemu pôstnemu režimu, nedostatku spánku, neustálej aktivite a oddeleniu od rodiny. Nakoniec je tak unavený a vyšťavený, že nedokáže jasne premýšľať o ničom.

 

Nuž, toto je jeden extrémny kult. No mnohé z techník, ktoré používa, sa nachádzajú aj v iných kultoch. Vytrhnutie potenciálnych konvertitov z ich normálneho života do sveta, v ktorom sú závislí na príslušnej skupine, ich obkolesenie osvedčenými členmi kultu, aby nikdy nepočuli akékoľvek nesúhlasné hlasy, ich dezorientovanie rýchlo sa meniacou emočnou atmosférou – v jednu chvíľu hrozby, v ďalší okamih útecha, ich oddelenie od rodiny a predošlých priateľov, vystavenie ich vyučovaniam alebo uctievaniu trvajúcim celé hodiny, až kým sú príliš unavení myslieť: toto sú bežné psychologické techniky používané niektorými heretickými kultmi na získanie a udržanie konvertitov.

 

Nehanebné spôsoby?

 

No žiadny evanjelikálny cirkevný zbor by určite nepoužil takéto techniky – je tak? Kiež by som mohol súhlasiť. Žiaľ, nemôžem. Prečo evanjelikálni kresťania organizujú „kresťanské rockové koncerty“, kde sú mladí hodiny otĺkaní ohlušujúcou hudbou, blikajúcimi svetlami a dramatickou pódiovou show? Je to preto, aby to týmto mladým pomohlo jasne premýšľať o tom, čo od nich Kristus chce? Alebo je to preto, aby boli prelomené ich emočné obranné mechanizmy? Prečo každý Alfa kurz zahŕňa víkend s ubytovaním v polovici kurzu, kde sú potenciálni konvertiti odrezaní od ostatných vplyvov a je v nich vyvolávaný pocit, že sú milovaní a cenení? Ako sa to líši od moonovského workshopu? A čo mladí ľudia, ktorí sú manipulovaní do „rozhodnutí pre Krista“ na letných táboroch? Pred niekoľkými rokmi som v jednom článku o týchto táboroch napísal nasledovné:

 

„Vezmite päťdesiat alebo sto dospievajúcich tínedžerov na týždeň preč a veľmi pravdepodobne získate veľmi opojný a emočný mix. Brnkanie na gitarách okolo táboráku, vonkajšie aktivity, ktoré rozprúdia adrenalín, nové instantné priateľstvá a šuškanie si tajomstiev v stanoch – všetko toto vytvára veľmi emočne nabitú atmosféru. Pre mnohých mladých bude tábor tým najvzrušujúcejším a najpríjemnejším časom, aký kedy poznali. Možno v minulosti zmýšľali o kresťanstve ako o niečom otupnom, jednotvárnom a negatívnom. No teraz zisťujú, že týždeň organizovaný a vedený kresťanmi môže byť plný zábavy a vzrušenia. Ich niekdajšie predsudky voči kresťanstvu sa roztápajú a sú pripravení vrhnúť sa do niečoho, čo im sľubuje tak mnoho šťastia.“

 

Ak vedúci tábora využijú túto intenzívnu atmosféru na postrčenie mladých, aby „dali svoje srdcia Pánovi“, nie je to možné oprávnene označiť za „vymývanie mozgov“?

 

Syn môjho priateľa, ktorý bol vychovaný vo veľmi malom cirkevnom zbore s niekoľkými kresťanskými rovesníkmi, je náhle vrhnutý do veľkého zboru plného bystrých mladých ľudí, ktorí všetci vzhliadajú k tomu hviezdnemu teológovi. Zostáva s nimi hore do skorých ranných hodín popíjajúc kávu a debatujúc o teológii noc čo noc. Je to povznášajúce, vzrušujúce, vyčerpávajúce – a on zisťuje, že súhlasí so všetkým, čo hovoria – alebo so všetkým, čo ich naučil ich mentor. Keď sa pohŕdavo usmievajú nad presvedčením jeho rodičov a nad zlyhaniami jeho predošlého zboru, cíti, že musia mať pravdu. Jeho otec cíti, že kontrola, ktorú má cirkevný zbor XYZ nad jeho synom, je ako v kulte. Myslím, že má pravdu.

 

Premýšľajme opäť nad Pavlovými slovami: „Zriekli sme sa skrytých vecí hanebnosti a nerobíme chytrácky ani nefalšujeme slova Božieho, ale zjavovaním pravdy odporúčame seba každému svedomiu ľudskému pred Bohom“ (2. Korintským 4:2). Pavol by nikdy nemal nič spoločné s čímkoľvek, čo by zaváňalo psychologickou manipuláciou. Keby len všetky cirkevné zbory a kresťanské skupiny nasledovali jeho príklad!

 

(4) SOCIÁLNA IZOLÁCIA

 

O tomto nebudem hovoriť veľa, pretože som sa toho už dotkol v predošlom bode. No jedna z najčastejších čŕt kultov je ich snaha o prerušenie prirodzených pút medzi ich členmi a ľuďmi, ktorí im boli v minulosti blízki – obzvlášť rodinnými príbuznými. Sektárska skupina od svojich členov vyžaduje úplnú oddanosť. Ak majú úzky vzťah so svojimi rodičmi, bratmi, sestrami, priateľmi, tento vzťah im bude brániť v tom, aby dali kultu svoju úplnú lojalitu. A tak musia byť tieto putá pretrhnuté.

 

Pán Ježiš varoval svojich učeníkov, že ak Ho budú nasledovať celým srdcom, môžu sa proti nim obrátiť ich rodiny (Matúš 10:34-37). No nikdy svojim učeníkom nepovedal, že sa majú obrátiť proti svojim príbuzným a odrezať ich zo svojho života. Naopak, kázal prikázanie ctiť si otca a matku (Matúš 15:4; 19:19). Pavol povedal veriacim s neveriacimi manželskými partnermi, že ak títo partneri chcú s nimi zostať, nesmú sa s nimi rozviesť (1. Korintským 7:12-15), a uistil ich, že životom s neobrátenými príbuznými sa nijako nepoškvrnia.

 

Naopak, mnohé kulty povzbudzujú svojich nasledovníkov zmýšľať tak, že akékoľvek úzke vzťahy s ľuďmi, ktorí nie sú členmi daného kultu, im budú škodiť alebo ich budú brzdiť. Niektoré kulty vytvoria komúny, aby ich členovia mohli žiť spolu bez kontaktu so svojimi pokrvnými rodinami. Niektoré povzbudzujú svojich členov rozviesť sa s manželským partnerom, ktorý sa odmieta k danému kultu pripojiť. Niektoré prikážu svojim členom, aby sa presťahovali do zahraničia (pričom im často hovoria, že je to ich povinnosť, aby šli na misiu), aby im tak sťažili kontakt s rodičmi alebo priateľmi.

 

Mal som ťažké a smutné rozhovory s neveriacimi ľuďmi, ktorí boli udivení a zranení tým, že ich dospievajúce alebo dospelé deti na nich nemajú žiaden čas. „Myslím, že je to tá cirkev, do ktorej chodí – oni od neho čakajú, že tam bude skoro každý večer. Chcú, aby bol jeden večer na modlitebnom stretnutí, ďalší večer na evanjelizácii, ďalší večer pomáha s mládežou, ďalší večer nacvičuje s hudobnou skupinou – a potom je celú nedeľu mimo. Ako keby úplne ovládli jeho život. Vôbec ho nevídame!“ Nuž, ak je to pravda, nie je to ako v kulte?

 

(5) ZNEUŽÍVANIE

 

Opäť budem stručný, pretože aj toto som už spomínal v mnohých príkladoch. Veľa kultov svojich členov bezohľadne zneužíva. Mladí ľudia naverbovaní Moonovcami sú nútení dať výpoveď v práci, predať svoj majetok, vzdať sa všetkých svojich aktív v prospech organizácie, a potom tráviť každý deň hodiny získavaním peňazí pre kult (často predajom kvetov na ulici).

 

V niektorých kultoch vodcovia zneužívajú svojich nasledovníkov sexuálne, v iných vyžadujú, aby venovali obrovské množstvo hodín práci pre hnutie a ak sa im to nedarí, tak sú trestaní. Veľmi často sú vodcovia kultu neuveriteľne bohatí, no členovia sú šokujúco chudobní.

 

Všetci poznáme charizmatických „televíznych evanjelistov“, ktorí svojim nasledovníkom sľubujú uzdravenie a prosperitu, za čo od nich berú peniaze. No aj bežné evanjelikálne cirkevné zbory vedia svojich členov zneužívať. Obzvlášť mnohé americké evanjelikálne zbory vyžadujú, aby všetci ich členovia dávali „desiatky“ – teda desatinu svojich príjmov cirkevnému zboru – a týmto podmieňujú členstvo v zbore. Ako toto obstojí pred 2. Korintským 9:7 – „Každý nech dáva, ako si zaumienil v srdci, nie zo zármutku ani z prinútenia“?

 

Pamätám si na jeden baptistický zbor, ktorý tu založil jeden americký misionár. Tento muž napísal do ústavy cirkevného zboru, že 80 % z príjmov daného zboru musí ísť na plat pastora. Počas prvých rokov nedostával od zboru veľa, no na tom nezáležalo, pretože bol finančne podporovaný z USA. Ako išli roky a zbor rástol, rástol postupne aj jeho príjem. Niektorí ľudia v zbore mali zúfalé finančné problémy, no on bral šesťciferný plat a žil v prepychu.

 

Pavol vedel pravdivo povedať, „Nikdy sme nepoužili lichotného slova, ako viete, ani zámienky lakomstva, Boh je svedok“ (1. Tesalonickým 2:5). Keby len mohol každý misionár a pastor povedať to isté! Keď evanjelikálne cirkevné zbory zneužívajú svojich členov, stávajú sa podobné kultom.

 

(6) EXKLUZIVITA

 

Ešte jeden znak kultu. Sekty, takmer bez výnimky, tvrdia, že ony sú tie jediné spoločenstvá, ktoré majú čo ponúknuť. V prípade náboženských kultov to zvyčajne znamená, že ak k nim nepatríte, nemôžete byť spasení alebo nemôžete prijať Božie požehnanie. Svedkovia Jehovovi tvrdia, že oni sú jedinou organizáciou, ktorú Boh uznáva – že sú Jeho jediný „verný a oddelený sluha“. No Mormóni tvrdia to isté (len inými slovami) a rovnako tak Cirkev zjednotenia a takmer každý náboženský kult.

 

Samozrejme, toto je kľúčový prvok kontroly nad ich členmi. Ak veríte, že mimo danej organizácie nie je spasenie, budete sa báť ju konfrontovať alebo opustiť. Budete slepo poslúchať všetky príkazy vodcov zo strachu, že vás vylúčia a vy budete oddelení od Božej priazne. Takto vás môžu zneužívať, pretože vedia, že sa nikdy neodvážite odísť.

 

Nuž, nie je veľa evanjelikálnych cirkevných zborov alebo denominácií, ktoré by si trúfali tvrdiť, že mimo ich organizácie niet spasenia. No niektoré by bezpochyby tvrdili, že nemôžete byť v Božej vôli ani mať Jeho priazeň, ak k nim nepatríte.

 

Pamätám si na „Božie zbory“ (skupina „Potrebná pravda“), čo bola skupina, ktorá sa odštiepila od kresťanských zborov (Plymouth Brethren). Táto skupina jasne učí, že ak nepatríte do jedného z jej cirkevných zborov, nemôžete byť členom „Domu Božieho“ ani byť počítaní Bohom za verných. Charizmatické „Hnutie obnovy“ zo 70-tych a 80-tych tokov minulého storočia učilo, že ak nie ste „pokrytí“ jedným z jeho „apoštolov“, nemôžete byť v Božej vôli.

 

A áno, počul som od členov rôznych evanjelikálnych cirkevných zborov, že mimo ich vlastného zboru nie je nikde vo Veľkej Británii miesto, kde by mohli počuť skutočne kázané Božie Slovo. Podľa mňa je toto správanie podobné kultu. Keď akákoľvek skupina hovorí, „Len my máme pravdu a ak chceš Božie požehnanie, môže k tebe prísť jedine cez nás“, mení sa na kult.

 

Kresťanská sloboda

 

Na záver – vec, ktorú majú všetky kulty spoločné, je skutočnosť, že zbavujú svojich členov slobody. Pavol musel bojovať z judaizátorským kultom, ktorý sa snažil infiltrovať cirkevné zbory v Galácii. List Galatským je jeho zanietená odpoveď na ich snahy o zničenie kresťanskej slobody. Písal o „ľstivo sa votrených falošných bratoch, ktorí postranne vošli vyšpehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristu Ježišovi, aby si nás podmanili, ktorým sme neustúpili ani na chvíľu, tak aby sme sa im boli poddali, aby pravda evanjelia zostala vždy u vás“ (Galatským 2:4-5). A toto bolo jeho vrúcne nabádanie pre galatských veriacich: „Stojte v slobode, ktorou nás Kristus oslobodil, a nepriahajte sa zase do jarma otroctva“ (Galatským 5:1). Na toto varovanie potrebujeme dbať aj dnes.

 

Autor: Stephen Rees (pastor cirkevného zboru Grace Baptist Church, Stockport, UK)

 

Článok vyšiel s láskavým dovolením autora a periodika Evangelical Times, z ktorého bol prevzatý. Článok pôvodne vyšiel v zborovom časopise Grace Baptist Church s názvom „Letter from the Manse“. Link na článok v Evangelical Times: https://www.evangelical-times.org/58124/when-evangelical-churches-become-cult-like/


Späť na zoznam článkov
Zatvoriť

K článku neboli pridané žiadne komentáre vložiť nový komentár

Copyright 2018 - 2022 © www.dobrasprava.sk